Veľký Choč (1611 m n. m.)

Takmer rovnako vysoký ako Veľký Rozsutec je ďalší kamenný krásavec - majestátny Veľký Choč.    Aj on sa v rôznych súťažiach o titul „najkrajší vrch Slovenska" pravidelne umiestňuje na popredných priečkach. Výhľad z vrcholu je azda najkrajší na celom Slovensku. Nie náhodou má prezývku - Vyhliadková kopa Nr 1.

Etymológia názvu najvyššieho bodu Chočských vrchov pravdepodobne súvisí s jeho tvarom. V dávnych časoch sa ako choč označovali aj mohutné vrchy. Slovo choč je vraj odvodené od výrazov koč, kuča, guča, ktoré znamenali hrb, kopu, vyvýšeninu. Iní bádatelia vidia v tomto názve skrytý vlastnícky odkaz, čosi ako „Chotkov vrch".

NA VEĽKÝ CHOČ

   Ako dlho to bude trvať
• Časový rozvrh: Valaská Dubová - Veľký Choč (2 1/2 hod.) - Vyšný Kubín (2 hod.)
• Dĺžka: 12 km
• Prevýšenie: 1 086 m

Náročnosť

Stredne náročná túra s veľkým prevýšením. Ak si za východisko zvolíme Vyšný Kubín, začneme v nadmorskej výške 525 m. Valaská Dubová sa nachádza v nadmorskej výške 649 m a Lúčky 598 m.   Na porovnanie možno uviesť prevýšenie, ktoré treba prekonať počas výstupu od Sliezskeho domu       na Gerlachovský štít. Rovnako ako v prípade Veľkého Choča je to približne 1 000 m!
Smerom na juh od Veľkého Choča sa nachádzajú ďalšie tri vrcholy, v ktorých mene sa objavuje slovo choč. Najbližší za sedlom Vráca je Malý Choč (1 465 m). Ešte viac na juhu sa vypína Zadný Choč      (1 288 m) a nad sedlom Spuštiak je Predný Choč (1 249 m).

Pár čriepkov z histórie

   Veľký Choč bol oddávna významným orientačným bodom na obchodnej ceste spájajúcej Podunajsko s Pobaltím. Nie náhodou sa v jeho blízkosti nachádzajú bohaté archeologické náleziská (hradiská         na Prednom Choči, Mníchu, Tupej či Ostrej skale). Hradisko na Tupej skale, ktoré vidieť z vrcholu, malo rozlohu 200 x 400 m. Opevnené bolo mohutným valom s výškou osem až 12 m a dĺžkou 380 m.
   V susedstve sa našlo žiarové pohrebisko z halštatskej doby. Na Ostrej skale sa nachádzalo valom opevnené halštatské a laténske sídlisko, ktoré sa neskôr premenilo na sídlisko púchovskej kultúry. Stredovek symbolizuje hrad Likava nachádzajúci sa na južnom úpätí masívu Veľkého Choča. Postavili ho na stráženie priechodu cez Váh a obchodnej cesty do Poľska.

Výstupové trasy

 Na najvyšší vrch Chočských vrchov možno vystúpiť z liptovskej i oravskej strany. Azda najvyužívanejšia trasa vedie z Valaskej Dubovej. Modro značkovaný turistický chodník strmo stúpa popod Soliská na Poľanu (výstup trvá asi 2,5 hod.). Kedysi tu stála útulňa (postavená v roku 1924), ktorú však v decembri 1944 vypálili Nemci.
Z tohto miesta je vrchol takmer na dosah, vystúpime naň asi o 1 hod., pričom prekonáme prevýšenie 962 m. Hoci ide o vysoké číslo, nejde o najnáročnejší variant výstupu. Prevýšenie v prípade ostatných turistických východísk (Vyšný Kubín, Likavka či Lúčky) je vyššie ako 1 000 m. Okrem toho sú tieto výstupy aj časovo náročnejšie.

Túry aj do literatúry

Kto si trúfa na dlhý výlet, môže vyraziť aj z Ružomberka chodníkom popod zrúcaniny hradu Likava. Spojenie túry s návštevou hradu vyplní program na celý deň. Iná cesta na Veľký Choč vedie z Liskovej. Prechádza neďaleko Liskovskej jaskyne, ktorá je známa viacerými archeologickými nálezmi vrátane lebky paleolitického človeka.
Na oravskej strane možno na Veľký Choč vystúpiť z Hviezdoslavovho rodiska - Vyšného Kubína. Východiskom môže byť aj Jasenová, kde stojí rodný dom Martina Kukučína. Obaja velikáni slovenskej literatúry sa často nadchýnali panorámou Veľkého Choča a vo svojich dielach sa vyznávali z lásky  ku nemu.

Fantastický výhľad

Veľký Choč je dominantou Oravy a Liptova. Jeho vrchol sa týči 1 000 m nad dolinami Váhu a Oravy. Len z mála vrcholov na Slovensku je taký nádherný a fantastický výhľad, ktorý obsiahne obrovskú plochu a vysoký počet rôznych pohorí.
Za dobrej viditeľnosti sa do kruhového rozhľadu z Veľkého Choča vmestia všetky okolité vyššie pohoria Západných Karpát. Na severe vidieť Babiu horu a Pilsko, na východe Tatry s Roháčmi, na juhovýchode Nízke Tatry, na juhozápade Veľkú Fatru a na západe Malú Fatru.

Vzácna kvetena

Masív Veľkého Choča vyhlásili v roku 1982 za národnú prírodnú rezerváciu. Jeho svahy sú husto zalesnené, vrcholová dolomitová čiapka je holá, pokrytá riedkym porastom kosodreviny. Na dolomitoch a vápencoch rastie bohatá flóra. S trochou šťastia možno na severovýchodných bralách objaviť vzácnu fialku chočskú či žltkastý všivec Oederov.